Ako je možné, že filmy z minulého storočia sú tak veľmi populárne dodnes, pričom sme v nich logicky nevideli žiadne svetoborné a dychberúce efekty a podobné „parádičky“?

Jednoducho je z nich cítiť, že scenárista, ale aj režisér, samozrejme herci a aj kameramani vyťažili z daných prostriedkov maximum a film vám skrátka musí byť sympatický. Je cítiť, že scenáristovi išlo o úprimné oslovenie pocitu divákov, čo platí aj o hercoch. Následné efekty už boli na druhom mieste a tak to berieme aj my, diváci. Vsadili sme na emócie a tak to má v prípade kultúry a filmov byť. Samozrejme sa neurazíme, ak vidíme efekty a podobné „doplnky“, ktoré stáli milióny dolárov, ale pokiaľ si film zakladá predovšetkým len na týchto efektoch a zvolí stratégiu bezhlavo investovať a zblbnúť divákov, pričom emočná vlna, scenár a nasadenie hercov sú na nižšej úrovni, vznikne akurát konzumný film, ktorý diváka dostatočne neobohatí. Teda aspoň nie toho inteligentného, ktorý vsádza na svoje pocity z filmov a nie na reklamu.

Je však viditeľné, síce sa to určite netýka každého filmu, ale posledné roky skrátka vidíme, že aj v prípade filmov ide v prvom rade o biznis. Teda veľa investovať do efektov a reklamy, pričom všetko ostatné je na druhej koľaji. Veľa vrazíš-veľa dostaneš. Nalákajme hlúpych divákov na trailer, tí následne zaplnia kiná a vyrazíme z nich kapitál. Ale bude tento film naozaj kultovým a emočne vyšším zážitkom? To už je vedľajšie, kapitál sa vyťaží a koniec. A práve táto stratégia vo mne budí sklamanie a zároveň hnev a niektoré moderné filmy tak musím negovať.

Ale samozrejme existuje aj veľa svetlých výnimiek, ktoré sa opierajú predovšetkým o kvalitný scenár a výber tých správnych hercov. Takýto film následne v mojich očiach stúpne a nie som jediný. Následne sa dozvedám, že takto natočený film má pomerne vysoké hodnotenie nielen od kritikov, ale aj od divákov, ktorí sa verím tomu, ešte stále držia filmových hodnôt, akých sa odmietam vzdať aj ja.