Všetci o tom hovorili a všetci tvrdili to samé. Ekonomický rast nemôže trvať večne a raz sa preto musí zákonite zastaviť a začať padať dole. Tento čas je pomaly ale isto tu. Dobré časy sú už preč,  a až teraz sa ukáže kto vie hospodáriť a kto iba rozdávať a nestarať sa čo príde potom.
 
V dôsledku spomaľujúcej sa ekonomiky sa najčastejšie spomínali dve veci. Tou prvou bol hrubý a neopodstatnený útok na zvyšovanie minimálnej mzdy aspoň na akú takú úroveň pri súčasných cenách. A ako to už býva, v kuloároch sa šepkalo o prepúšťaní. V súčasnosti to vyzerá tak, že ak by aj malo dôjsť k znižovaniu počtu zamestnancov. Dotkne sa to najme tých čo sú ešte v skúšobnej dobe, a samozrejme pracovníkov na dohodu. Nezabúdajme ani na agentúrnych zamestnancov. No tí majú ako takú výhodu že sa vlastne jedná o flexibilnú pracovnú silu. A tak ich vo väčšine prípadov agentúra presunie inam. Tak títo až tak ohrozený niesu. Ak by sme sa ale mali baviť o konkrétnych číslach tak z vykonaného prieskumu medzi firmami vyplýva že sa prepúšťanie plánuje iba ak bude nevyhnutné. Presnejšie z takmer 90% opýtaných firiem tak bude musieť vykonať iba niečo cez 12%. Začne sa samozrejme menej výkonnými pracovníkmi. Preto je otázne kde potom firmy potom budú naberať nových ľudí, pretože je každému jasné že v ohrození sú najme ľudia po päťdesiatke ktorý už majú niečo odpracované. No dnešné hodinové normy sú na hranici ich možností. Čo je ale najhoršie zase si to odskáče východné Slovensko. Prieskum totiž ukázal že jeden z najviac ohrozených krajov je práve Prešovský samosprávny kraj. Kraj kde ľudia zarábajú najmenej a firmy na nich ušetria najviac. Preto to celé vyznieva dosť paradoxne  bolo by na čase aby sa konečne uzákonil dodatok k zákone o odmene  pre zamestnancov. Tak aby firmy čo platia najmenej platili väčšie odvody ako tie čo sa k svojím zamestnancom správajú slušne. Samozrejme sme si vedomý že takúto úpravu zákony by bolo potrebné patrične upraviť nech na to nedoplatia znova tí najslabší. Ale ako sa hovorí, kde je vôľa tam je cesta.